Brána Giuseppeho Miglioriniho – vstupná brána do náleziska neandertálskeho človeka

Obec Gánovce požiadala Prešovský samosprávny kraj začiatkom roka 2021 o dotáciu na projekt: „Brána Giuseppeho Miglioriniho“, v ktorej uspela a pustila sa do realizácie tohto projektu. V rámci neho došlo k odstráneniu starej brány, na jej mieste vyrástla nová – pozostávajúca zo 4 stĺpov, ktoré sú obložené travertínom, ktorý má zároveň pripomínať ťažbu travertínu z kameňolomu Hrádok.

Stĺpy sú prepojené veľkoformátovými obojstrannými náučnými tabuľami, kde sa návštevníci dozvedia o písanej aj nepísanej histórii Gánoviec, histórii rodiny Miglierini (pri bližšom skúmaní a zbere informácií/podkladov na náučné tabule došlo k novým objavom a interpretáciám o pôvode tejto rodiny, kde sa dospelo k záveru, že správne bude používanie priezviska „Miglierini“), obrovskou pridanou hodnotou je technológia Rozšírenej reality v nálezisku, kedy prostredníctvom naskenovania QR kódu z náučnej tabule majú návštevníci možnosť vidieť prostredníctvom vlastného smartfónu či tabletu praveké dobové zvieratá či ľudí. V tejto aktivite (rozšírenej reality) plánuje obec v budúcnosti pokračovať. Niektoré z predmetov – nálezov môžu rovnako uvidieť na obecnom úrade.

Finálnou časťou je drevené prestrešenie, pozostávajúce z karpatského šindľa.

Keďže brána nesie pomenovanie po Giuseppem Miglierinimu, priblížime jeho životopis:

Giuseppe sa narodil v roku 1838 a bol druhorodený syn pekára – cukrára menom Giovanni Miglierina z mestečka Cocquio na severe Talianska. Giuseppe sa údajne chcel vyhnúť vojenskej službe, ktorá v tom čase v Lombardii trvala až 7 rokov, a tak zháňal v Európe vhodný kameň. Odkúpil travertínovú kopu Hrádok a zároveň sa oženil s Máriou Kellerovou, pôvodom z Tirolska, takže územie Spiša im obom vyhovovalo aj po jazykovej stránke (nemčina, maďarčina), rozprávali však predovšetkým po nemecky a taliansky. Mali päť dcér a jedného syna – Jána (Giovanni (1873 – 1940). Pre potreby rodiny postavil Giuseppe v Poprade na súčasnej pešej zóne obytný dom, na ktorom sú dodnes viditeľné jeho iniciály „G. M. 1889“ (dom s výrazným travertínovým obkladom na rohu s križovatkou ul. 1. mája).

Po skončení výstavby Košicko – bohumínskej železnice pokračovala rodinná firma v realizácii nových zákaziek. Giuseppe sa obrátil na brata Angela, s možnosťou zamestnať jeho synov – Paola Franca, Carla Marca a Carla Umberta, a talianskych kamenárov Batistu Pozziho, Luigiho Venturini, Vincenza Valda, Pietra Bevilacqu, Guriziana, Comissa, Fiorovantiho a DeSorsa.

Spočiatku chodili títo kamenári na Slovensko sezónne, t. j. od jari do konca jesene. Pred nástupom zimy v línii s odstupom približne 1 stopy navŕtali do travertínu otvory väčšieho priemeru, zaplatili miestnemu človeku, aby počas zimy neustále prilieval vodu do otvorov, a tak, keď sa vrátili na jar, vďaka mrazu mali v kameňolome vyvalené celé bloky travertínu vhodné na nasledovné spracovanie.

Firma Miglierina v dôsledku narastajúcich objednávok otvárala nové kameňolomy, napr. na Dreveníku, v Bešeňovej, Leviciach (kameňolom onyxu), Hradišti pod Vrátnom, Dobrej pri Trenčianskej Teplej, v Lúčkach a Bielom Potoku pri Ružomberku, vo Vyšných Ružbachoch, ba dokonca aj v Podkarpatskej Rusi. Neskôr došlo k vyťaženiu kameňa v Gánovciach z dôvodu neperspektívnosti kvality kameňa, ktorá sa postupnou ťažbou progresívne zhoršovala. Časť talianskych kamenárov sa po odchode z Gánoviec usídlila v Spišských Vlachoch a v Spišskom Podhradí. Giuspepe Miglierini zomrel v roku 1901 a pochovaný je na cintoríne v Gánovciach.

Veríme, že Brána Giuseppeho Miglieriniho zatraktívni toto vzácne miesto, pozdvihne cestovný ruch v obci a opráši slávnu históriu rodiny Miglierini a jej spojitosť s Gánovcami, predovšetkým medzi miestnymi obyvateľmi.

Projekt je finančne podporený z rozpočtu Prešovského samosprávneho kraja.